Manuka med na rany aj akné má dobré recenzie
Manuka med je špeciálny med s unikátnymi silnými antibakteriálnymi a protizápalovými účinkami, ktoré v žiadnom inom druhu medu nenájdete. Aké je jeho zloženie, účinky a cena?
Marian Holub: Keď sa človek o včely stará s láskou, včely mu to oplatia
Obsah článku
- Sú na Slovensku pre včelárstvo priaznivé podmienky?
- Chovať včely sa dá nielen v prírode, ale aj v meste. Aké v tom vidíte výhody?
- Včelárstvo je skôr sezónna záležitosť. Ako prebieha váš deň počas sezóny a mimo nej?
- Ako sa o včely staráte? Používate aj modernú techniku?
- Aké typy medov „robíte“? O ktoré je najväčší záujem?
- Okrem medu sa čoraz viac ľudí zaujíma aj o propolis. Čo to je, a aké sú jeho účinky na zdravie?
- Blahodarné účinky má aj materská kašička. Ako vplýva na zdravie?
- Podľa čoho sa dá spoznať kvalitný med?
- Prečo je podľa vás dôležité konzumovať med?
Starostlivosť o včely na účely zberu medu a včelieho vosku je celoročná záležitosť. Hoci sú včely aktívne "iba" približne od marca do októbra, včelárske práce tým nekončia. Mimo sezóny sa treba starať o úle a vyrábať nové či taviť vosk a pripravovať sa na novú sezónu.
Včelár Marian Holub nám prezradil, ako sa o včely stará, prečo by sme mali konzumovať med i to, aké účinky má na zdravie propolis.
Sú na Slovensku pre včelárstvo priaznivé podmienky?
Určite áno, pestrosť našej krajiny od úrodných nížin cez stredohorské lúky a pastviny až po horské lesy predstavuje širokú paletu obživy pre včely. Pre mňa sú včely ukazovateľom kvality prostredia a myslím si, že krajina, ktorá nie je vhodná na chov včiel, nie je vhodným miestom pre ľudský život. Som rád, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré sú pomerne dobre zavčelené, aj keď počty včiel neustále klesajú. Je preto potrebné propagovať včelárstvo a potrebu rozširovania počtu chovaných včelstiev. Podmienky na to máme viac než ideálne.
Chovať včely sa dá nielen v prírode, ale aj v meste. Aké v tom vidíte výhody?
Chov včiel v meste sa stáva v posledných rokoch čoraz populárnejší. Paradoxne, mesto predstavuje pre život včely zdravšie prostredie ako vidiek, pretože včelstvá na vidieku sú v súčasnosti veľmi zaťažované agrochémiou, ktorej používanie z roka na rok narastá. Pesticídy spôsobujú hromadné úhyny včelstiev po celom svete a včelári bojujú za jej zakázanie, avšak stále neúspešne. Práve poľnohospodári by si mali uvedomiť, že ich plodiny sú závislé na opelení včelou medonosnou, a keď tu nebude včela, tak tu nebude ani poľnohospodárstvo. Riešením však nie je presťahovanie včelstiev do miest, mestské včelárenie má význam pre hobby včelárov, ktorí majú na streche paneláku jedno, dve včelstvá. Pre včeliu farmu s 500 včelstvami je nemysliteľné, aby bola umiestnená v meste. Mestskí hobby včelári majú dokonca porovnateľné medné výnosy ako včelári mimo mesta, pretože mestské parky a okrasné rastliny v mestách poskytujú včelám zdroj potravy v období celej sezóny.
Mestské včelárenie popularizuje včelárstvo ako také a dostáva do povedomia ľudí dôležitosť včiel ako opeľovačov nevyhnutných pre život na zemi. Včela medonosná opeľuje 85 % rastlín a drevín na celom svete, číselne ide asi o 170 000 druhov. Po vymretí včiel by naša Zem prišla o potravu pre 90 % jej obyvateľov, pretože by zahynuli aj zvieratá, ktoré sa rastlinami živia a ktorými sa následne živíme aj my. Ak nepočítame samotársky žijúce druhy včiel, ktoré nie sú veľkou mierou zodpovedné za opeľovanie, tak v Ázii žije asi 8 druhov spoločenských včiel, ale v Európe a Afrike žije napodiv len jeden jediný druh včely, včela medonosná. Na dvoch kontinentoch je 170 000 druhov rastlín závislých na svojom živote od jedného jediného druhu hmyzu. Od druhu hmyzu, ktorý je v súčasnosti globálne veľmi ohrozený.
Zamyslime sa preto nad dôležitosťou tohto drobného stvorenia.
Včelárstvo je skôr sezónna záležitosť. Ako prebieha váš deň počas sezóny a mimo nej?
Nie je to tak úplne pravda. Áno, včely sú aktívne cca od marca do októbra, ale mimo tohto obdobia včelárske práce nekončia. Mimosezónne je dôležitá oprava a dezinfekcia častí úľov, výroba nových, tavenie vosku, výroba vnútorných častí úľov, a celkovo príprava na novú sezónu. Včelárske práce sú v zime sústredené v dielni.
Tá skutočná práca začína na jar. Včelstvá prežívajú búrlivý rozvoj a treba im stáť stále za chrbtom. Obdobie apríla a mája býva najvyťaženejším obdobím včelárovho roka. Už skoro ráno vyrážam na včelnice a prehliadam včelstvá, aby mali vhodné podmienky na svoj prirodzený rozvoj, pretože ak ich nemajú, vyroja sa. Vyrojené včelstvo potom neprinesie med. Táto práca je však príjemná, pretože sa neodohráva v presklenej kancelárii, ale uprostred prírody v omamnej včelej vôni. Aj keď je často fyzicky náročná. Avšak ten pocit práce so včelami je naplňujúci. Človek v spojení s prírodou príde na úplne iné myšlienky. A keď sa o včely stará s láskou, včely mu to oplatia.
Koncom mája a začiatkom júna prebieha medobranie. Odoberajú sa včelám plásty s hotovým medom, a pomocou technických zariadení sa z nich odstredivou silou vymetie med. Prázdne plásty sa potom vrátia včelám. V prípade priaznivého roka sa toto opakuje ešte aspoň raz, niekedy dvakrát. Po využití hlavných znášok sa, ako ostatní včelári, zameriavam na preliečenie včelstiev.
Bohužiaľ, okrem agrochémie, meniacej sa klímy a iných vplyvov prostredia je na včelstvá vyvíjaný aj infekčný tlak v podobe patogénov. Asi najzávažnejším z nich je Varroa Destructor, tzv. klieštik včelí, ktorý sa z Ázie zavliekol pred pár desiatkami rokov do každého včelstva na svete, s výnimkou Austrálie. Tohto roztoča nevieme vyhubiť, iba ho potláčať, a tak robí vo včelstvách veľké škody.
Koncom leta prichádza na rad zazimovanie včelstiev, ktoré musí byť do prvej dekády septembra už ukončené. Začína podávanie kŕmneho roztoku, z ktorého si včely urobia zásoby, z ktorých žijú až kým na jar nezačnú kvitnúť prvé stromy. Týmto obdobím začína včelársky rok, pretože kvalita zazimovania včelstiev sa odrazí na ich kondícii v budúcej sezóne. Včelárske práce postupne utíchajú na včelnici, presúvajú sa do dielne a kolobeh roka sa opakuje.
Našťastie, včely nie sú zdomácnené, ide o divoké zvieratá, a z toho vyplýva, že zootechnika včelárstva sa diametrálne odlišuje od zootechniky iných hospodárskych zvierat. Najmä v tom, že nevyžadujú každodennú starostlivosť a aj v období najväčšieho rozvoja včelstiev stačí do úľa pozrieť cca raz za 9 dní. To umožňuje starať sa aj o väčší počet včelstiev naraz. Ja včely vyrušujem čo najmenej, iba keď je to nevyhnutné. Je to divé zviera a človek, ktorý sa vŕta v jej hniezde, je to posledné, čo potrebuje.
Ako sa o včely staráte? Používate aj modernú techniku?
Zootechnika včelárenia, teda postupy chovu včiel, sa neustále menia, pretože život týchto malých stvorení nie je preskúmaný úplne. Včelárstvo preto nie je koníček ako každý iný, ale je to aplikovaná veda. Človek, ktorý sa venuje chovu včiel, sa musí neustále vzdelávať, sledovať najnovšie poznatky a objavy zo života včiel a tomu prispôsobovať svoju metodiku. Ja sa snažím ísť práve touto cestou. Samozrejme, niektoré pomôcky sú tu už 200 rokov ako včelársky klobúk, dymák alebo páčidlo. Tie bude treba vždy.
Ale do včelárstva prenikajú aj moderné technológie. Ako príklad uvediem sledovanie hmotnosti a mikroklímy v úľoch. Na každom stanovišti mám jeden úľ umiestnený na meracom zariadení, ktoré meria jeho hmotnosť, teplotu a vlhkosť v úli, ale aj na včelnici. Tieto údaje si kedykoľvek dokážem prezerať na mobilnom telefóne alebo počítači. Dôležitý je práve údaj o váhe. Na základe hodnoty viem, koľko zásob včielky v zime spotrebovali a či majú dostatok, a v lete zas vidím, kedy a koľko nektáru priniesli do úľa alebo či nehladujú. Vďaka nemu nemusím včielky tak často vyrušovať otváraním úľa.
Aké typy medov „robíte“? O ktoré je najväčší záujem?
Hneď na začiatku musím povedať, že ani jeden zo včelárov nerobí med. Pravý včelí med je totiž konečným produktom včely medonosnej, do ktorého človek vôbec nezasahuje. Med teda robia včely a taký, aký ho jeme, je pripravený výlučne včelou. Včelár med iba odoberie z plástov a naplní do obalov. Je to 100% prírodný produkt, a druh medu sa líši iba druhom sladiny, ktorý priniesli a spracovali včely.
Rozlišujú sa medy kvetové a listové. V prvom prípade tvorí základ medu nektár prinesený z kvitnúcich rastlín a podľa toho, z akej rastliny pochádza, o taký druh medu ide. Najrozšírenejšími druhmi medu u nás sú kvetový z jarných kvetov, ktorých podstatnú časť tvoria ovocné stromy, repkový, lipový, slnečnicový, agátový a tak ďalej. Práve o posledný spomínaný – agátový, prejavujú spotrebitelia najväčší záujem, pretože ako jediný z medov skoro vôbec alebo pomaly kryštalizuje a ostáva dlho tekutý. Ostatné druhy medu kryštalizujú pomerne rýchlo.
Okrem kvetových medov dokážu u nás včely pripraviť aj med listový, ktorý sa nazýva aj medovicový. Sladinu tu netvorí nektár z kvetov, ale výlučky vošiek parazitujúcich na listnatých a ihličnatých stromoch – medovica. Medovicu včely zbierajú podobne ako nektár, med z nej máva často tmavé farby od červenej až po úplne čiernu a tento med sa ľudovo nazýva lesný, horský. Tvorba medovice je však závislá na stupni premnnoženia vošiek, ktorý závisí od priaznivej meteorologickej situácie v lete. Tento med teda nebýva každý rok, ale v priemere každý tretí. O tento druh prejavujú spotrebitelia tiež veľký záujem.
Určite ste postrehli, ako som pri opisovaní medu použil prívlastok pravý. Bohužiaľ, med patrí medzi najviac falšované potraviny na svete, a preto by sme si mali dávať pozor, kde med kupujeme. Medy predávané vo veľkoobchodných reťazcoch za polovičnú alebo tretinovú cenu ako pri predaji z dvora sú vo väčšine prípadov falzifikáty, pri tvorbe ktorých sa používajú roztoky cukru, ktorými sa pravé medy vo veľkej miere riedia alebo sa cukorný roztok nechá prejsť včelou a potom sa odoberie a predáva ako pravý včelí med. Takto si kupujeme často iba žltý roztok cukru, ktorý neobsahuje žiadne iné látky, ktoré robia med medom. Včely totiž do nektáru, ktorý už sám osebe obsahuje vitamíny a rastlinné hormóny, pridávajú výlučky svojich žliaz a obohacujú ho o „včelie“ látky, ktoré sú prospešné nášmu zdraviu.
Druhým spôsobom je dovoz lacných medov z krajín mimo EÚ, kde je povolené používať pri liečení včelstiev antibiotiká, ktorých reziduá prechádzajú aj do medu. Preto každému odporúčam nájsť si v okolí domova miestneho včelára, ktorý sám chová včely a predáva svoj med z dvora, a kupovať med odtiaľ. Takto dostanete záruku pravého včelieho medu s jeho priaznivými účinkami na ľudský organizmus, aj keď určite za vyššiu cenu, ale asi tušíte prečo.
Okrem medu sa čoraz viac ľudí zaujíma aj o propolis. Čo to je, a aké sú jeho účinky na zdravie?
Propolis je zmesou živíc, ktoré včely zbierajú na pukoch rastlín, odlamujú hryzadlami a obohacujú ju o výlučky hltanových žliaz. Takto spracovanú hmotu ukladajú do peľových košíčkov na poslednom páre nôh a nesú do hniezda. Propolis neuskladňujú, ale hneď ho použijú. Je to veľmi pevný tmel, ktorý často včelárovi sťažuje prácu. Zohráva dôležitú úlohu v kolektívnej imunite včelieho superorganizmu. Aj keď jeho zloženie nie je úplne známe (zhruba makrozloženie: 60 % živice a sekréty rastlín, 30 % vosk a peľ, zvyšok výlučky včelích žliaz a éterické oleje), jeho mikroskopické zloženie je rôznorodé (vitamíny – B1, B2, B3, B6, E, kyselina listová, minerálne látky – vápnik, železo, mangán, kremík, chróm, kobalt, zinok, nikel, stroncium, enzýmy, bioflavonoidy, esenciálne aminokyseliny...), a líši sa od miesta zberu, ročného obdobia atď. S istotou však môžeme povedať o tejto záhadnej látke, že má silné antimikrobiálne účinky. Je to teda akési včelie antibiotikum. Môžeme sa zamyslieť nad genialitou včelieho superorganizmu, ktorý toto antibiotikum používa od svojho vzniku, teda cca 60 miliónov rokov. „Dokonalá“ ľudská rasa sa pýši používaním antibiotík asi 90 rokov.
Má rôzne farby od bielej cez svetlohnedú, tmavohnedú, k červenej až čiernej. V teple je to lepkavá a aromatická látka, v chlade krehne. Riedkym propolisom včely poťahujú vnútornú stranu úľa, hustým zas tmelia praskliny, v prípade potreby zužujú vchod do hniezda. Teplom, ktoré v úli vytvárajú, sa z propolisu uvoľňujú prchavé látky, ktoré v útrobách včelieho príbytku vytvárajú ochrannú atmosféru. Takýmto spôsobom dokážu vytvoriť zo včelieho príbytku miesto so 100% čistotou a sterilitou, a baktérie, vírusy a plesne majú minimálnu šancu.
Aby toho nebolo málo, tak okrem boja proti mikroorganizmom, dokážu včely využiť propolis aj proti väčším votrelcom. V období zimovania sa do úľa môžu dostať drobné hlodavce, ktoré sem priláka vôňa sladkej potravy. Včely sa pred nimi ubránia žihadlami, avšak v zime nemôžu z úľa von, mŕtveho votrelca nemajú ako vyniesť a rozkladajúca sa mŕtvolka by mohla spôsobovať šírenie baktérií. Tak ju naše šikovné kamošky obalia do propolisu, a tým ju mumifikujú a problém s nákazami je odstránený. Toto si kedysi dávno všimli starí Egypťania, a už vám je asi jasné, že to nebol ich nápad. No a okrem toho, že propolis využívajú včely, tak samozrejme ako včelí produkt je využívaný aj ľuďmi. Už spomínaní Egypťania ho používali na mumifikovanie a okrem toho poznali aj jeho liečebné účinky. Takisto sa o propolise zmieňuje aj Hippokrates (460 – 377 pr. n.l.), ktorý ho využíval na liečenie zápalov kože a zažívacieho traktu. A je to tak dodnes.
Propolis podporuje imunitný systém, pôsobí aj u človeka antibioticky a to ako bakteriostaticky, tak aj baktericídne, má anastetické účinky (tlmí bolesť), antitoxický účinok (ruší účinky niektorých jedov a bakteriálnych toxínov), pôsobí antiviroticky, zastavuje rast pliesní a ničí ich, má výborné protizápalové a hojivé účinky, tlmí účinky škodlivého žiarenia na organizmus a pôsobí antioxidačne. Niektorí vedci ho nazývajú antibiotikum 21. storočia a považujú ho za najsilnešie prírodné médium vôbec. Má široké uplatnenie v medicíne, kozmetike a potravinárstve.
Má to však jeden háčik. Ako bolo spomenuté, nie je možné stanoviť jeho presné zloženie, ktoré je veľmi premenlivé a ďalej je tu nebezpečenstvo alergickej reakcie u citlivých jedincov. Z tohto dôvodu treba propolis užívať veľmi opatrne a v malých dávkach. Najčastejšie sa propolis užíva v podobe masti a v podobe propilisovej tinktúry, ktorá sa môže užívať aj vnútorne.
Blahodarné účinky má aj materská kašička. Ako vplýva na zdravie?
Materská kašička je „zázračná“ látka, ktorá sa tvorí v párových žľazách mladých úľových včiel – dojičiek vo veku 5-15 dní. Včely ju používajú na kŕmenie lariev robotníc a trúdov prvé 3 dni štádia larvy. Potom larvy kŕmia zmesou medu a peľu. Výnimku však tvorí larva budúcej včelej kráľovnej – matky. Túto kŕmia materskou kašičkou počas celého larválneho štádia a následne aj počas jej celého života. Je to teda akýsi elixír včelích kráľovien.
Okrem cukrov, tukových látok a mastných kyselín obsahuje aj mnohé bielkoviny, z ktorých je najvýznamnejšou biopterín, ktorý je faktorom dlhovekosti včelích kráľovien (včela robotnica žije 3-4 týždne, včelia kráľovná aj 5 rokov). Účinky na naše zdravie sú podobné ako pri mede a propolise, antimikrobiálne a, ako vyplýva z vyššie uvedeného, materská kašička stimuluje delenie buniek. V podobe mastí a tinktúr má účinky na vyhladzovanie vrások, proti vypadávaniu vlasov, pri vnútornom užívaní zmierňuje problémy s menopauzou, zvyšuje potenciu a má omladzujúce účinky. Je druhým najbohatším prírodným zdrojom kyseliny pantonénovej (vitamínu B5), bohatým zdrojom acetylcholínu (ktorý reguluje prenos nervových vzruchov), používa sa na liečbu hormonálnej a žľazovej nerovnováhy, má priaznivý vplyv na zrak a stratu pamäti a pomáha pri liečbe aterosklerózy.
Jej zloženie je veľmi komplikované a doposiaľ vedci neboli schopní kompletne ju analyzovať. Z tohto dôvodu zostáva stále zahalená rúškom tajomstva. Keďže podporuje delenie buniek, užívať by ju nemali onkologickí pacienti.
Podľa čoho sa dá spoznať kvalitný med?
Včelí med podlieha kryštalizácii a práve to je hlavnou známkou jeho pravosti. „Večne“ tekuté medy vo veľkoobchodných reťazcoch preto veľmi rýchlo vieme zaradiť. Nejaké ďalšie makroskopické vlastnosti pravého medu ťažko posudzovať, to isté platí aj pre mikroskopické. Aj laboratórnymi analýzami je niekedy ťažké rozlíšiť pravý med od falzifikátu.
Pančovatelia medu sú natoľko sofistikovaní, že do nepravého medu pridávaju menšie množstvá pravého a potom celý objem obsahuje stopy skutočného medu. Jedinou zárukou je mať svojho miestneho včelára a chodiť kupovať med k nemu.
Prečo je podľa vás dôležité konzumovať med?
Med je základnou potravinou včiel, tvorí jeho cukornú zložku. Bielkovinovú tvorí peľ. Včely med teda vyrábajú pre vlastnú spotrebu. Žijú z neho. Priemerne silné včelstvo spotrebuje za 1 rok cca 100 kg medu. Včelár im zoberie len to, čo je navyše, čo si pripravia ako zásobu na zimu, ktorú im potom dodá v podobe kŕmneho roztoku. Imunita včelieho superorganizmu je na vysokej úrovni hlavne vďaka konzumácii tejto potravy. Také účinky má aj na ľudský organizmus. 60 % lekárskych predpisov v starovekom Egypte tvoril práve med. Áno, starí Egypťania včelárili a včela bola symbolom nejedného faraóna. Med je totiž svojím zložením antibakteriálny, vďaka vysokému obsahu cukrov a deju nazývanom osmóza ničí všetky baktérie, a kvôli nízkemu obsahu vody sa v ňom nezachytia ani kvasinky zo vzduchu. Med, tak ako ho vyrobia včely, je teda hotová potravina, ktorá sa nepokazí. Svedčia o tom aj nálezy z egyptských hrobiek, kde bol do hrobiek uložený med a po náleze sa niekoľko tisíc rokov starý med dal bez problémov konzumovať.
Okrem spomínaných cukrov (glukózy a fruktózy) obsahuje minerálne látky, vitamíny B1, B2, B3, B5, B6, C, D, H, K, E, P, organické kyseliny, antioxidanty, enzýmy, aromatické látky, rastlinné hormóny, peľ a mnohé iné látky. Zo zloženia teda vyplýva, že med je vynikajúci antioxidant, pôsobí protizápalovo a antibakteriálne, posilňuje imunitný systém, podporuje trávenie, je zdrojom energie, pomáha pri kardiovaskulárnych ochoreniach, dokonca aj virózach, upokojuje nervovú sústavu, dezinfikuje rany a urýchľuje hojenie rán a popálenín, detoxikuje organizmus a mnoho iného. Nazýva sa preto aj superpotravinou. Ja sám med zbožňujem a jem ho každý deň.
A na záver jedno staré indické príslovie: „Ak sa chceš dožiť vysokého veku, jedz med a pi mlieko.“ Niečo na tom bude, práve včelári a ľudia pravidelne konzumujúci včelie produkty bežne fungujú aj do veku 90 rokov, určite takých poznáte aj vy.
Odpovedať
Odpovedať