Prvá pomoc pri ošetrení popálenín
Obsah článku
Popáleniny patria medzi najčastejšie úrazy, veď za jediný rok ich slovenskí lekári ošetria cca. 25 000, z čoho dokonca 2 000 pacientov musí byť hospitalizovaných. Nie každá popálenina je rovnaká a nie každá si vyžaduje lekárske ošetrenie. Pri každej ale môžete minimalizovať riziko vzniku komplikácií a zabezpečiť rýchle hojenie popálenín správne podanou prvou pomocou.
V článku vám poradíme, čo pomáha na popáleniny, aké druhy popálenín rozoznávame a v ktorých prípadoch by ste mali s popáleninou navštíviť lekára.
Náplasti na ošetrenie popálenín
Nie je popálenina ako popálenina
Popálenina je v podstate lokálna reakcia tkaniva na prenos tepelnej energie z mechanického, termického, elektrického, chemického či radiačného zdroja. Nebezpečenstvo popálenín spočíva predovšetkým v porušení kože, ktorá je akousi ochrannou bariérou ľudského tela pred vonkajším svetom. Pri jej porušení dochádza k veľkým stratám tekutín, pretože cez tkanivové vlásočnice začne unikať tkanivový mok (typické mokvanie popáleniny). Taktiež popálená pokožka prestáva chrániť tkanivá pred vonkajšími vplyvmi, čo môže byť príčinou vzniku infekcií.
Okrem lokálnej reakcie tkaniva sa pri vážnejších popáleninách môžete stretnúť aj s celkovou odpoveďou organizmu na ňu v podobe tzv. popáleninového šoku. Ten hrozí práve v dôsledku dehydratácie pri popáleninách nad 15 % povrchu tela u dospelých (plocha cca 5 dlaní), nad 10 % povrchu tela u detí starších ako 2 roky a už pri 5 % povrchu tela u detí do 2 rokov (plocha cca 2 dlaní). Takéto popáleniny hodnotia lekári ako rozsiahle, pričom takto hodnotia aj popáleniny životne dôležitých častí tela ako napr. ruky, nohy, tvár či genitál, aj keby boli menšieho rozsahu.
Popáleniny vyhodnotené ako rozsiahle si vyžadujú protišokovú prevenciu a liečbu, ktorá často spočíva najmä v masívnej intravenóznej náhrade tekutín. Ak si teda spôsobíte masívne popáleniny, určite ihneď vyhľadajte lekárske ošetrenie, aj keby išlo len o povrchové popáleniny menšieho stupňa.
Dôležitá pri určení závažnosti popáleniny je príčina vzniku a taktiež doba pôsobenia tepla. Napr. pri vyprážaní jedla a popálení olejom vznikajú popáleniny závažnejšie než popáleniny vriacou vodou. Rozžeravený olej totiž môže mať teplotu vysoko presahujúcu 200 °C, pričom voda má v tekutom skupenstve max. teplotu 100 °C.
Čím teplo na pokožku pôsobí dlhšie, tým závažnejšie popáleniny vznikajú. Pri obarení vodou táto rýchlo stečie a pokožke odovzdá málo tepelnej energie. Avšak napr. pri páde do horúcej tekutiny alebo pri vzplanutí šatstva je čas pôsobenia tepla dlhší a následky sú omnoho závažnejšie.
Lekári delia popáleniny do 4 stupňov:
- Popáleniny I. stupňa: Ide o povrchové popáleniny, ktorých príčinou môže byť napr. opálenie slnkom, ošľahnutie plameňom alebo poliatie nie veľmi horúcou vodou. Prejavujú sa začervenaním pokožky bez tvorby pľuzgierov, pálením a bolesťami rôznej intenzity, ktoré ustupujú po aplikácii chladu. Poškodené sú povrchové oblasti pokožky. Hoja sa obvykle do 14 dní bez jaziev.
- Popáleniny stupňa II.a: Tieto popáleniny taktiež radíme medzi povrchové, vznikajú v dôsledku ošľahnutia plameňom, poliatia vriacou vodou či pôsobením elektrického napätia. Sprevádza ich intenzívne začervenanie pokožky, v mnohých prípadoch aj tvorba pľuzgierov a intenzívne bolesti, ktoré môžu trvať aj niekoľko hodín. Hoja sa taktiež obvykle do 14 dní a bez jaziev.
- Popáleniny stupňa II.b: Ide už o hlboké popáleniny, pri ktorých nastáva nekróza celej hrúbky pokožky a dokonca niektorých časti kože. Najčastejšie sú spôsobené výbuchom horľavín či plynu, vznietením šatstva, pádom do horúcej tekutiny alebo obarením rozžeraveným olejom či masťou. Prejavujú sa, paradoxne, menej intenzívnymi bolesťami, postihnuté plochy sú menej citlivé na dotyk, no dotyk ihlou rozozná postihnutý ako bolesť. Hoja sa 3 týždne až 3 mesiace, pričom často zanechávajú jazvy.
- Popáleniny III. stupňa: Hlboké popáleniny s nekrózou celej vrstvy pokožky i kože, pričom poškodenie zasahuje aj do oblastí pod kožou. Vznikajú popálením plameňom, zahorením šatstva, zasiahnutím elektrickým prúdom pri vysokom napätí a poleptaním kyselinami alebo lúhmi. Na poškodených plochách vzniká nekróza tkaniva, typická uhoľnato-čiernou farbou, žily sú postihnuté trombózou. Typická je strata citlivosti v postihnutej oblasti v dôsledku poškodenia nervových zakončení. Hlboké popáleniny zanechávajú na pokožke jazvy. Pri rozsiahlych popáleninách je často nutná aj transplantácia kože.
Prvá pomoc pri popáleninách – kedy ísť k lekárovi?
Pri výskyte popálenín najprv zhodnoťte situáciu a snažte sa minimalizovať riziko, ktoré vám, prípadne postihnutému hrozí (napr. uhaste oheň, prerušte prívod plynu a pod.). Šaty z popálenín nasilu nestrhávajte, môžu byť ku koži prilepené a spolu s nimi by ste strhli i časť pokožky. Ak ste sa popálili na zápästí či predlaktí, dajte si dolu prstene, resp. náramky – mohli by spomaľovať prekrvenie postihnutého miesta a tým aj hojenie popáleniny.
Najúčinnejšou prvou pomocou pri popáleninách je chladenie čistou pitnou vodou. Pomáha tlmiť bolesť a môžete ho aplikovať pomerne dlho. Namiesto vody nikdy nepoužívajte ľad, intenzívny chlad by stiahol cievy a obmedzil prietok krvi, čím by sa opäť spomalilo hojenie. Po ochladení ranu prekryte, najlepšie sterilným obväzom – ak nemáte sterilný, postačí aspoň čistý obväz, alebo čistá potravinárska fólia či mikroténové vrecko. Ranu neobaľte natesno, aby ste neobmedzili prietok krvi.
Ak ide o popáleninu I. stupňa s menším rozsahom a bez pľuzgierov, lekárske ošetrenie nie je nutné – na takéto popáleniny postačí domáca liečba. Ak sa však pľuzgiere vytvorili, po schladení, resp. aplikácii obväzu nepodnikajte žiadne ďalšie kroky a ihneď vyhľadajte lekársku pomoc. Lekár sám rozhodne o ďalšom postupe a prípadnom nasadení analgetík na utlmenie bolesti. Pľuzgiere neprepichujte, ranu nečistite ani nedezinfikujte, nenatierajte na ňu ani žiadne denné krémy na pokožku. Ak je popálenina hnisavá, znamená to, že je v nej infekcia, čo taktiež vyžaduje lekárske ošetrenie.
Niektoré babské recepty odporúčajú napr. múku na popáleniny, potieranie zubnou pastou, cesnakom, prikladať cibuľu či bylinky, kyslú smotanu na popáleniny a pod. Tieto recepty však nemajú žiadny medicínsky základ a mohli by ranu iba zbytočne podráždiť.
Na utlmenie bolesti v domácich podmienkach môžete použiť bežne dostupné analgetiká s látkami ako ibuprofen či paracetamol (lieky ibalgin, nurofen, paralen a pod.). Lekári používajú v opodstatnených prípadoch aj silnejšie analgetiká ako napr. tramadol, prípadne opiáty.
Na povrchové popáleniny môžete použiť aj niektoré voľnopredajné masti či prípravky, ktoré sú určené na hojenie popálenín. Pre hojenie je typické svrbenie popáleniny.
Top 3 voľnopredajné prípravky na popáleniny
Odpovedať