Očkovací kalendár 2020: Povinné očkovanie detí (v 3. mesiaci, v 5 rokoch) a dospelých
Obsah článku
- Očkovať, či neočkovať?
- Povinné očkovanie detí a dospelých v roku 2020
- Prečo sú niektoré očkovania povinné
- Výskyt ochorení s povinným očkovaním na Slovensku a vo svete
- Povinné očkovanie na Slovensku v roku 2019
- Čo hrozí rodičom, ktorí nezaočkujú svoje dieťa z právneho hľadiska
- Návrh novely zákona neprešiel
Téma povinného očkovania detí v predškolskom veku, sa na Slovensku stala veľmi diskutovanou. Spôsobil to návrh novely zákona, podľa ktorého by do materskej školy nemohli byť prijaté nezaočkované deti. Nateraz ostáva všetko po starom, no povinné očkovanie detí a dospelých je aj naďalej aktuálne.
Kedy, proti čomu a prečo by ste sa mali podľa odborníkov nechať zaočkovať si môžete prečítať v nasledujúcom článku.
Očkovať, či neočkovať?
Dnešná doba, kedy sa nie je problém dostať k mnohým, veľakrát výrazne protichodným informáciám, spôsobila, že sa medzi ľuďmi objavuje stále viac odporcov očkovania. Strašiakom sú najmä rôzne vedľajšie účinky vakcín. Pri rozhodovaní však berte do úvahy hlavne to, že nie každá informácia zdieľaná na FB alebo prezentovaná odborníkmi musí byť stopercentnou pravdou, a to ako z hľadiska zástancov, tak i odporcov očkovania.
Podľa hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Jozefíny Kaššovej je účinnosť očkovania vo svete aj na Slovensku jednoznačne dokázaná: „Napríklad, v súčasnosti je svet vo finálnej fáze vykorenenia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia, a to detskej obrny. Vďaka rozsiahlemu povinnému očkovaniu sa toto ochorenie v súčasnosti nevyskytuje v troch regiónoch Svetovej zdravotníckej organizácie, vrátane európskeho kontinentu.“
Povinné očkovanie detí a dospelých v roku 2020
Povinné očkovanie detí a dospelých na aktuálny rok je zhrnuté v oficiálnom očkovacom kalendári, ktorý každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. Podľa jeho hovorkyne, J. Kaššovej, je u nás očkovanie povinné už od jeho zavedenia. „Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10. závažným infekčným ochoreniam, ktoré sú hradené z verejného zdravotníctva. Očkovanie proti tuberkulóze, ktoré bolo povinné od roku 1951, je od roku 2012 celoplošne zrušené.“ Aktuálne hovoríme o očkovaniach proti čiernemu kašľu, detskej obrne, záškrtu, tetanu, ružienke, mumpsu, vírusovej hepatitíde typu B, hemofílovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Jediné povinné preočkovanie, ktoré sa týka dospelých od veku 30 rokov, je očkovanie proti záškrtu a tetanu. To sa opakuje každých 15 rokov.
| Ročník narodenia | Vek | Druh očkovania | Typ očkovania |
| 2020 |
v 3. mesiaci života -------------------- v 5. mesiaci života -------------------- v 11. mesiaci života |
záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulár. vakcína), |
I. dávka ---------------- II. dávka --------------- III. dávka |
| 2019 | najskôr 1. deň 15. mesiaca, najneskôr v 18. mesiaci života | osýpky, mumps, ružienka (MMR) |
I. dávka |
| 2016 | v 5. roku života | osýpky, mumps, ružienka (MMR) |
II. dávka |
| 2015 | v 6. roku života | záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulár. vakcína) detská obrna (DTaP-IPV) |
preočkovanie |
| 2010 | v 11. roku života | osýpky, mumps, ružienka (MMR) |
III. dávka |
| 2008 | v 13. roku života | záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulár. vakcína) detská obrna (dTaP-IPV) |
preočkovanie |
| X | dospelí vo veku 30 rokov | záškrt, tetanus (dT**) |
preočkovanie každých 15 rokov |
* Očkovanie hexavakcínou a očkovanie vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa. Na povinné očkovanie dojčiat proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam je určená 13-valentná konjugovaná vakcína alebo 10-valentná konjugovaná vakcína. Všetky dávky základného očkovania sa majú vykonať rovnakou očkovacou látkou.
** Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti. Prvé preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov.
Prečo sú niektoré očkovania povinné
To, ktoré očkovania budú povinné, sa líši od štátu k štátu. U nás sa už od roku 1986 riadime jednotným imunizačným Národným programom, podľa ktorého sa povinné očkovania týkajú najmä tých ochorení, ktoré najzávažnejšie ohrozujú deti v najmladšej vekovej kategórii, teda do veku 18 mesiacov. V tomto období života mávajú najkomplikovanejší priebeh, pretože imunita mladého organizmu ešte nie je dostatočne vyvinutá. Podľa informácií ÚVR SR sa vďaka zavedeniu povinného očkovania na Slovensku podarilo zásadným spôsobom eliminovať výskyt záškrtu a tetanu u detí a mládeže a úplne zlikvidovať ochorenie detskej obrny.
Výskyt ochorení s povinným očkovaním na Slovensku a vo svete
- Pôvodcom záškrtu, ktorý patrí medzi akútne ochorenia, je baktéria Corynebacterium diphtherie. Postihuje podnebné mandle, hltan a hrtan, pričom sú časté aj kardiálne a neurologické komplikácie. Najčastejšou formou je takzvaný difterický krup (postihnutia hrtanu), pri ktorom je najnebezpečnejšie riziko udusenia. Úmrtnosť na záškrt sa celosvetovo pohybuje medzi 10 – 30 %. Na Slovensku bol naposledy diagnostikovaný v rokoch 1978 – 1980.
- Tetanus je infekčné ochorenie, ktoré napáda nervový systém. Postihuje najmä dýchacie svalstvo. Dnes sa úmrtnosť na toto ochorenie celosvetovo pohybuje okolo 10 %. Vyskytuje sa však takmer zásadne v zemiach, kde prevláda chudoba (Afrika, Ázia). V Európe sa v súčasnosti vyskytuje v počte okolo 100 prípadov ročne (prevažne Taliansko a Poľsko). Práve vďaka očkovaniu, no aj vysokej životnej úrovni, nebolo toto ochorenie na Slovensku zaznamenané od konca 60. rokov minulého stor.
- Čierny kašeľ patrí k akútnym respiračným ochoreniam, pričom postihuje dýchací trakt. Po zavedení povinného očkovania v roku 1956 bolo na SK zaznamenaných v priemere 20 chorých ročne. V roku 2008 sa počty výrazne zvýšili, a to bez rozdielu na tom, či nakazení boli alebo neboli očkovaní. V roku 2014 sme u nás mali hlásených viac ako 1 000 nakazených. Dnes je situácia s čiernym kašľom viac-menej pokojná (rok 2015 – cca 300 prípadov). Celosvetovo však počty nakazených stúpajú. V rámci Európy ide takmer o 30 000 prípadov ročne.
- Žltačka typu B sa na Slovensku za posledných 15 rokov vyskytuje len zriedka. V posledných rokoch počet nakazených nepresiahol viac ako 80 prípadov ročne. V rokoch 2009 – 2012 bolo najviac ľudí nakazených žltačkou typu B, v rámci Európy, hlásených v Holandsku, Španielsku, Taliansku, Nemecku a Veľkej Británii. Celosvetovo má však toto ochorenie na svedomí viac ako pol milióna úmrtí ročne.
- Pod názvom hemofilové invazívne infekcie sa skrýva napríklad zápal mozgových blán, pľúc, kĺbov či kostí. Najviac ohrozené sú práve deti do veku 5 rokov. V roku 2014 bolo na SK hlásených menej ako 5 prípadov tohto ochorenia. V tom istom roku bolo v rámci Európy zaznamenaných takmer 3 000 nákaz, z čoho sa 114 skončilo smrťou. Celosvetovo sú odhadované 3 milióny prípadov a asi 400 000 úmrtí ročne.
- Detská obrna je ochorenie, ktoré spôsobuje závažne zmrzačenie a taktiež smrť. Na SK nebolo zaznamenané viac ako 50 rokov. Posledný prípad chorého pacienta bol evidovaný v roku 1960, kedy boli u nás zaočkované všetky deti vo veku do 15 rokov. Ochorenie sa podarilo úspešne „vyhubiť“ aj v Amerike (r. 1994), západnej Afrike (r. 2000), Európe (r. 2002) a juhovýchodnej Ázii (r. 2014). Z krajín, ktoré sa nachádzajú v našej blízkosti, bol geneticky podobný vírus potvrdený v roku 2015 na Ukrajine.
- Medzi invazívne pneumokokové ochorenia patrí zápal mozgových blán, sepsa a bakteriémia. Aj dnes sa vyskytujú v rámci celého sveta, a to hlavne u detí vo veku do piatich rokov, a u dospelých nad 65 rokov. U nás bolo v roku 2014 zaznamenaných menej ako 70 prípadov, v rámci celej Európy hovoríme o cca 20 000 prípadoch ročne (najviac nakazených – Veľká Británia a Francúzsko).
- Posledná epidémia osýpok nás na Slovensku zastihla v rokoch 2018 – 2019. Podľa odborníkov za ňou stáli práve nezaočkované deti a dospelí z okresu Trebišov a Michalovce, kde boli hlásené prvé nákazy. Osýpky aj v súčasnej dobe patria k celosvetovému problému, avšak výskyt epidémií je veľmi individuálny a nepredpokladateľný.
- Ružienka alebo rubeola patrí medzi ochorenia s ľahkým priebehom. Ohrozený je najmä nenarodený plod v prípade, že dôjde k nákaze matky. Vo svete sa choroba najčastejšie vyskytuje v oblastiach juhovýchodnej Afriky a Ázie. Na Slovensku nie sú od roku 2007 evidované žiadne prípady rubeoly, čo potvrdzuje aj najnovší imunologický prieskum, ktorý prebiehal v roku 2018.
- Mumps je akútne ochorenie, ktoré spôsobuje bolestivý opuch slinných žliaz. Vo svete je evidovaných asi 600 000 prípadov ročne. Na Slovensku je situácia od roku 1987, kedy bolo zavedené povinné očkovanie proti mumpsu, výrazne pokojnejšia. Hovoríme o chorobnosti nižšej ako 1/100 000 obyvateľov. V roku 2013 bol zaznamenaný zvýšený počet nakazených, čo odborníci pripisujú rozšíreniu genotypu vírusu.
Povinné očkovanie na Slovensku v roku 2019
Úrad verejného zdravotníctva SR každoročne monitoruje iba povinné očkovanie detí. Podľa hovorkyne Jozefíny Kaššovej sú nateraz známe len celkové výsledky: „V roku 2019 zaočkovanosť v rámci pravidelného povinného očkovania detí presiahla hranicu 95 %. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa udržala približne na rovnakej úrovni, pri niektorých druhoch očkovanie mierne vzrástla.“
Vo všeobecnosti je za rizikovú považovaná zaočkovanosť pod 95 %. V minulom roku do tejto kategórie spadali dva kraje. „Základné očkovanie proti MMR (záškrt, tetanus, čierny kašeľ a detská obrna), ktoré je vykonávané od 15. do 18. mesiaca života, bolo v minulom roku u detí narodených v roku 2017 v Trenčianskom kraji na úrovni 93,8 % a u detí narodených v roku 2016 na 94,2 %,“ dodáva J. Kaššová. Podobné to bolo aj v Bratislavskom kraji, kde deti narodené v roku 2016 boli MMR vakcínou zaočkované na úrovni 94,9 %.
Štatistiky o zaočkovanosti medzi dospelými vedie ÚVR SR len v rámci nepovinného očkovania proti chrípke. Pre zaujímavosť, na Slovensku sme na tom, v porovnaní s ostatnými krajinami EU, výrazne horšie. „Minimálne posledných 6 chrípkových sezón je podiel zaočkovanej populácie na SK pod 5 %,“ hovorí J. Kaššová.
Čo hrozí rodičom, ktorí nezaočkujú svoje dieťa z právneho hľadiska
Naša legislatíva nie je v tomto smere dokonalá. Na jednej strane je v nej uvedené, že vy ako rodič ste povinný nechať svoje dieťa zaočkovať proti niektorých infekčným ochoreniam. Na strane druhej vám však za porušenie tohto nariadenia hrozí maximálne pokuta vo výške od 100 do 500 eur. Dieťa nemôže byť zaočkované bez vášho súhlasu, nehrozí vám zápis v registri trestov, pretože nejde o trestný čin, ale o priestupok, reálne nie je ani väzenie či odobranie dieťaťa. Navyše, vzhľadom na to, že mnohé časti zákona o rodine si do istej miery odporujú, šikovný právnik by vám mohol rýchlo zmietnuť zo stola aj udelenú pokutu.
Návrh novely zákona neprešiel
Vláda Slovenskej republiky koncom augusta 2019 schválila návrh novely zákona č.355/2006 Z.z. o ochrane a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona hovorila, okrem iného, o tom, že do predškolských zariadení by mohli byť prijaté len deti, ktoré sa podrobili povinnému pravidelnému očkovaniu podľa očkovacieho kalendára. Tento návrh pobúril širokú verejnosť aj niektorých odborníkov, na decembrovom rokovaní vlády SR návrh novely zákona neprešiel. Nateraz teda nemôže byť prijatie alebo neprijatie do predškolského zariadenie podmienené povinným očkovaním.
Odpovedať