Migréna: História, prejavy migrény, jej spúšťače i prevencia
Obsah článku
Migrénu mnohí nepovažujú za chorobu. Ataky migrény môžu pritom trvať 4 až 72 hodín a súčasťou týchto záchvatov môže byť precitlivenosť na svetlo či zvuky. Keď pociťujete príznaky, akými je pulzujúca bolesť hlavy zvyčajne na jednej strane, ktorá sa vám pri pohybe ešte viac zhoršuje, ste precitlivení na svetlo a zvuky a k tomu sa pridá aj celková nevoľnosť či zvracanie, mali by ste spozornieť.
Migréna je choroba, ktorá postihuje celosvetovo približne 12 percent populácie. Trikrát častejšie ňou trpia ženy ako muži. Nevyhýba sa však ani deťom. Hoci je v spoločnosti málo akceptovaná, Svetová zdravotnícka organizácia ju zaradila medzi 20 ochorení, ktoré vážne zasahujú do života človeka a obmedzujú jeho prácu a súkromie. V tomto prípade nemusí ísť iba o bolesť hlavy vyvolanú momentálnym vyčerpaním, zvýšeným stresom či nedostatkom pohybu alebo čerstvého vzduchu. „Migréna nie je len bolesť hlavy. Je to predovšetkým choroba, ktorú treba liečiť a vyžaduje si sériu neurologických vyšetrení,“ hovorí neurologička MUDr. Iveta Nikolová z neurologickej ambulancie Agel Clinic v Bratislave.
Na Slovensku majú ľudia trpiaci migrénou možnosť vstúpiť do pacientskej organizácie Migréna je choroba, ktorá sa snaží o to, aby sa o chorobe viac hovorilo a ľudia ju nebrali na ľahkú váhu. Zakladateľkou pacientskej organizácie je dlhoročná bojovníčka v boji proti migréne Gabika Hurbanová a ambasádorkou je speváčka Celeste Buckingham.
Historické pozadie migrény
Migréna nie je žiadnou „novinkou“, ľudia ju poznali už pred mnohými rokmi. O prvú definíciu migrény sa pokúsil Hippokrates, ktorý toto ochorenie definoval ako celoživotné. Pôvod slova migréna je odvodený z gréckeho „hemicrania“, čo v preklade znamená „iba polovica hlavy“. Prvé zmienky o tomto ochorení sú známe už z čias Mezopotámie. Z tohto obdobia sa, žiaľ, nezachovala žiadna písomnosť. O výskyte migrény, ktorá trápila ľudí už v dávnej minulosti, nám viac prezrádzajú egyptské, grécke či rímske písomnosti. Z nich je zrejmé, že naši predkovia si spájali bolesti hlavy s trestami bohov alebo pomstou zlých duchov. Až koncom 19. a začiatkom 20. storočia boli definované ako možné spúšťače migrény aj psychologické faktory, najmä emocionálny stres.
Medzi známych migrenikov patrili Július Cézar, Piotr Iľjič Čajkovskij, Vincent van Gogh a tiež Jana z Arku. V dnešnej dobe trpia migrénou Serena Williams, Lisa Kudrow, Ben Affleck či speváčka Carly Simon.
Prejavy migrény
V spoločnosti je migréna málo akceptované ochorenie, často zamieňané „len“ za bolesť hlavy. Čo to však migréna je a ako sa prejavuje? „Migréna je záchvatovité ochorenie, pre ktoré sú charakteristické silné ataky pulzujúcej bolesti hlavy, strednej až ťažkej intenzity. Tieto môžu trvať 4 až 72 hodín a súčasťou týchto záchvatov môže byť precitlivenosť na svetlo či zvuky,“ opisuje chorobu neurologička Iveta Nikolová.
Pri migréne je silná bolesť hlavy situovaná na jednej strane hlavy, má pulzujúci charakter a jej zhoršenie môžete pociťovať vtedy, keď sa hýbete. Pri atakoch tohto ochorenia sa spravidla pridružujú aj sekundárne prejavy – niektorí pacienti pociťujú nevoľnosť, dokonca až potrebu zvracať, iným bolesť hlavy zhoršuje už aj bežne obklopujúce svetlo a zvuky.
Na základnú diagnostiku migrény v domácom prostredí môže poslúžiť aj jednoduchý test. Pozrite sa na infografiku nižšie. Ak sa u vás vyskytujú aspoň 2 prejavy z prvej kategórie a 1 prejav z druhej kategórie, mali by ste rozhodne požiadať svojho všeobecného lekára, aby vás poslal k odborníkovi – neurológovi, ktorý vás dôkladne vyšetrí a stanoví potrebnú liečbu.
Migréna s aurou
Samotnej bolesti hlavy môže predchádzať tzv. aura. Jej vznik sa spája so senzorickými, pohybovými alebo verbálnymi poruchami. „Jedným z jej najčastejších prejavov sú rôzne vizuálne poruchy. Z ničoho nič môže pacient pociťovať záblesky svetla pred očami, vidieť svetlé škvrny, vlny či rozličné tvary,“ vysvetľuje MUDr. František Jurčaga, primár neurológie Nemocnice sv. Michala v Bratislave.
Aura sa môže prejavovať aj pocitom závratov či oslabenia svalov. Môže sa vám zdať, že sa vás niekto dotýka, alebo cítite akoby pichanie ihlami po rukách či nohách. Tŕpnutie končatín môže v niektorých prípadoch vystriedať pocit ich nekontrolovateľného trhania. U iných pacientov sa aura objaví ako stav dočasného znecitlivenia tváre alebo jednej strany tela. Migrénou s aurou trpí až 30 % migrenikov.
Denník migrenika
Migréna si však vyžaduje konzultáciu s lekárom-špecialistom. Pretože ak zostáva neliečená, môže časom stále viac komplikovať pracovný či súkromný život pacienta a obmedzovať ho. Aj keď je považovaná za ochorenie žien, nevyhýba sa ani mužom či dokonca deťom. „Pre lepšiu diagnostiku a nastavenie správnej liečby je dobré, aby si pacient viedol tzv. denník migrenika, do ktorého si zaznamenáva dennú aktivitu, jedlo, požitie alkoholu a iné údaje, ktorú môžu pomôcť odhaliť „spúšťače“ migrény,“ hovorí neurologička Iveta Nikolová.
Zaznamenávaním si bezprostredných udalostí pred záchvatom migrény pomôžete lekárovi určiť niektoré spúšťacie momenty. Sústreďte sa predovšetkým na poruchy režimu spánku, hormonálne zmeny, stres, jedálny lístok, meteorologické podmienky.
Spúšťače migrény
- Hormonálne zmeny: Najmä u žien môžu vyvolať bolesť hlavy hormonálne zmeny, napríklad kolísanie množstva estrogénu v tele.
- Nízka hladina endorfínov: Ďalší zo spúšťačov sa môže objaviť ráno. Hneď po prebudení má človek v tele viac adrenalínu a menej endorfínov. Práve nízka hladina endorfínov je dôvod, že sa bolesti hlavy objavujú ráno.
- Počasie: Svoju rolu zohráva aj počasie. Pociťovať tlak môžete najmä pri striedaní ročných období, kedy zvykne klesať hladina serotonínu v krvi.
- Jedlo a nápoje: Možno vás prekvapí, že veľkú skupinu spúšťačov migrény tvorí jedlo, hlavne zrejúce, plesnivé syry, presolené a chemicky spracované potraviny. Migréna môže vzniknúť aj vtedy, keď vynecháte jedlo alebo držíte diétu. Spôsobiť ju môžu napríklad aj banány, ktoré sú bohatým zdrojom draslíka, no obsahujú aj látku tyramín, vyvolávajúcu migrénu. Na bolesť hlavy majú vplyv aj nápoje, najmä alkohol ako červené víno a kofeín. V jedle treba sledovať taktiež potravinárske prísady, najmä sladidlo aspartam a konzervačný glutamát monosodný. Naopak, ako prevenciu si do jedálnička pridajte celozrnné produkty či zeleninu a ďalšie potraviny s vyšším obsahom horčíka. Pretože práve jeho nedostatok má za následok stavy silnej bolesti hlavy.
- Mrazené potraviny: V lete si dávajte pozor na mrazené potraviny. Keď rozhorúčení siahnete po zmrzline či studenom nápoji, tí náchylnejší na migrénu môžu zažiť náhle ochladenie organizmu a bodavá bolesť hlavy nastupuje už do 30 sekúnd.
- Množstvo spánku: Ďalším faktorom, ktorý dokážete sami ovplyvniť, je množstvo spánku. V ideálnom prípade by ste mali spať 6-8 hodín. Nedostatok spánku alebo jeho nadbytok spúšťajú migrénu.
- Fajčenie: Pre migrenika je zakázanou komnatou fajčenie. Spúšťačom je samotná cigareta v ruke, ale pre nefajčiarov aj pasívne vdychovanie nikotínu.
- Stres: Uškodiť si môžete tiež dlhodobo nesprávnym držaním tela a stresom. Ak sa hrbíte, svaly v zadnej časti krku tlačíte na nervy v krčnej chrbtici, čoho výsledkom sú jednak kŕče svalov na krku, ale aj silná bolesť hlavy. Stres je pre väčšinu pacientov trpiacich migrénou spúšťačom číslo 1. Majte preto svoj denný režim, plánujte si aktivity a pravidelne športujte.
Čokoláda – nepriateľ migrény?
Teória, že čokoláda môže byť spúšťačom migrény, nie je veľmi opodstatnená. Štúdia, ktorej závery prezentoval americký neurológ Kenneth Shulman v lete 2018, nenašla u takmer 96 % zo 606 sledovaných osôb trpiacich migrénou žiadnu súvislosť medzi záchvatmi bolesti hlavy a konzumáciou čokolády. Výskum prebiehal na základe dotazníkového prieskumu medzi pacientmi s migrénou. Tí si počas 3 mesiacov podrobne viedli denník a sledovali, ktoré potraviny či iné faktory im mohli následne pustiť migrénu. Cez digitálnu aplikáciu zaznamenávali subjektívne vnímané spúšťače záchvatov a bolesti hlavy. Keď následne vedci tieto záznamy štatisticky spracovali a zamerali sa na jednotlivé faktory, zistili, že len necelé 3 % respondentov uviedlo, že u nich záchvat migrény mohla naštartovať čokoláda.
Navyše je zaujímavé, že medzi sledovanými pacientmi s migrénou boli aj takí, u ktorých mala čokoláda presne opačný efekt. Jej konzumácia ich „zachránila“ pred rozvinutím bolesti hlavy do štádia migrény. Vo všeobecnosti teda čokoládu za preukázateľný spúšťač migrény nemožno považovať.
Prevencia
Frekvenciu a intenzitu stavov migrény je možné ovplyvniť. Pacient musí byť dôsledný a dlhodobo pracovať na prevencii. „Dôležité je naučiť sa ovplyvniť faktory, ktoré u vás spúšťajú migrénu. Napr. zvyknúť si na pravidelný rytmus spánku a ranného vstávania, minimalizovať a naučiť sa kontrolovať to, čo vám spôsobuje najviac stresu, a v neposlednom rade dávať pozor na konzumáciu alkoholu a niektorých druhov potravín,“ vysvetľuje MUDr. Nikolová z neurologickej ambulancie Agel Clinic v Bratislave.
Nedostatok alebo, naopak, prebytok spánku úzko súvisí s rozvojom bolestí hlavy a s migrénou. Limit by mal byť v rozpätí 6 až 8 hodín za deň. Ak trpíte migrénou, snažte sa vyhýbať tzv. spúšťačom, medzi ktoré patrí červené víno, plesňové syry či citrusové plody. Tieto potraviny obsahujú zložku podobnú látke vytváranej v mozgu, ktorá okrem iného spôsobuje záchvaty migrény.
