1. Úvod
2. Magazín
3. Koronavírus COVID-19
4. Imunita stáda – čo to je? Dokáže ovplyvniť pandémiu koronavírusu?

Imunita stáda – čo to je? Dokáže ovplyvniť pandémiu koronavírusu?

Imunita stáda, kolektívna či populačná imunita. Všetky tieto názvy označujú rovnakú stratégiu pri boji proti infekčným ochoreniam. V súčasnej situácii, kedy ľudstvo trápi vírus COVID-19, sa tento pojem začal skloňovať najmä kvôli Veľkej Británii.

Čo to vlastne imunita stáda je, ako funguje v praxi, a je možné ju efektívne aplikovať aj pri pandémii koronavírusu?

Čo je imunita stáda

Imunita stáda v podstate funguje na veľmi jednoduchom princípe. Tým, že sa voči danému vírusu alebo baktérii stane odolné veľké percento osôb v rámci ucelenej skupiny (jeden štát, kontinent, konkrétna oblasť atď.) a choroba, ktorú spôsobuje, z danej populácie postupne vymizne.

Neznamená to, že vírus nebude existovať, keďže však nebude môcť nakaziť veľké percento organizmov, stane sa menej infekčným. Zjednodušene povedané, konkrétny mikrób bude čoraz častejšie narážať na imúnne osoby, čím sa naďalej nebude schopný rozmnožovať dostatočne rýchlo, a preto nebude taký rozšírený. Odborne sa tento proces nazýva eradikácia ochorenia.

História pojmu stádová imunita

Pojem stádová imunita bol po prvýkrát spomenutý v roku 1923 v súvislosti s výskumom realizovaným na myšiach, ktorého cieľom bolo pozorovať úmrtnosť v populácii v závislosti od stupňa imunity jednotlivcov. Neskôr, v 30. rokoch 20. storočia, bola imunita stáda uznaná ako všeobecne platný fenomén. Zaslúžil sa o to AW Hendrich, ktorý vypracoval štúdiu o osýpkach v Baltimore. Jej výsledkom bolo pozorovanie, že pri väčšom počte imúnnych detí, sa znížil celkový počet nakazených, ktorí imunitu nemali.

Stádová imunita funguje len v jednom „stáde“

Princíp imunity stáda je možné uplatniť len pri ochoreniach, ktoré sú prenosné v rámci jedného živočíšneho druhu, teda v rámci jedného „stáda“ (z človeka na človeka, z mačky na mačku, zo psa na psa atď.). Napr. cieľom celosvetového očkovania psov proti besnote je vytvorenie imunity stáda v populácii psov, očkovanie proti osýpkam má zas vytvoriť imunitu stáda medzi ľudskou populáciou.

Ak by sme chceli vytvoriť imunitu stáda pri ochoreniach ako tetanus, kliešťová stredoeurópska encefalitída či toxoplazmóza, nie je to uskutočniteľné. Tieto ochorenia síce sú infekčné, no ich prenos medzi ľuďmi možný nie je. Imunita stáda, napr. v prípade toxoplazmózy, by sa preto musela vytvoriť v rámci populácie mačiek.

Vyberáme z nášho katalógu

Kedy je možné stádovú imunitu uplatniť v praxi

Princíp imunity stáda nie je možné aplikovať na akékoľvek infekčné ochorenie. Dôležitým faktorom pritom nie je len konkrétny živočíšny druh, ale i schopnosť daného patogénu mutovať. Asi najjednoduchšie to pochopíte na príklade s klasickou sezónnou chrípkou. Očkovanie proti nej sa musí uskutočňovať každoročne, pretože tieto vírusy extrémne rýchlo mutujú. Druh vírusu, ktorý spôsoboval sezónnu chrípku v roku 2019, ju už nebude spôsobovať v roku 2020.

To je zároveň dôvod, prečo musí byť i vakcína proti sezónnej chrípke každoročne menená a prispôsobovaná aktuálnemu typu vírusu. Imunita stáda voči tomuto ochoreniu teda v súčasnosti „funguje“, no len do toho momentu, kým sa proti nemu každoročne nechá zaočkovať dostatočne veľké percento populácie.

Ako vzniká a ako sa udržiava imunita stáda

Imunita stáda vzniká dvoma spôsobmi. Prvým, ktorý je považovaný za efektívnejší a kontrolovateľnejší, je vakcinácia. Dôvodom, prečo dnes už osýpky nezabíjajú ročne niekoľko miliónov ľudí, ako tomu bolo pred zavedením povinného očkovania (svet – 1963, Slovensko – 1969), je práve očkovanie.

Pri osýpkach sa teda ľudstvu podarilo dosiahnuť imunitu stáda, ktorá však potrvá len do chvíle, kedy zaočkovanosť proti nim neklesne pod 95 – 92 %. Podobné je to aj s ďalšími ochoreniami, proti ktorým je očkovanie povinné. Zaočkovanosť detskej obrny musí ostať nad 85 %, pri čiernom kašli je to 95 % a pri záškrte 85 %. Ak by sa mamičky na celom svete rozhodli neočkovať ich deti, o niekoľko rokov by sme sa vrátili do minulosti, a zažívali celosvetové epidémie s tisíckami až miliónmi úmrtí.

Druhým spôsobom je prirodzené vybudovanie imunity, ktorú človek získava po prekonaní daného ochorenia. Táto imunita sa zvykne označovať aj ako aktívna a človeka chráni väčšinou doživotne. Napríklad ovčie kiahne nemôžete dostať dvakrát. Samozrejme, výnimky sa nájdu, no tie iba potvrdzujú pravidlo.

Pri tomto spôsobe je však proces budovania imunity stáda viac – menej nekontrolovateľný a neistý. O tom, aká silná bude imunita jednotlivcov, totiž rozhoduje viacero faktorov. Hlavnými z nich sú množstvo patogénu, ktorý sa pri ochorení dostal do tela, a výška protilátok po vyliečení. Zjednodušene povedané, pri očkovaní je známe presné množstvo protilátok a taktiež doba, počas ktorej budú aktívne. Pri získaní prirodzenej imunity sa tieto údaje nedajú určiť presne v rámci celej populácie.

Imunita, ktorá chráni slabšiu časť stáda

Cieľom stádovej imunity nie je to, aby dané ochorenie vymizlo úplne a v rámci celého sveta, alebo aby voči nemu bola imúnna celá populácia. Teda, bolo by to úžasné, no nie reálne. Vysvetlíme si to opäť na príklade sezónnej chrípky.

Povedzme, že vo vašom byte žije 5 osôb. 4 z nich sa nechajú zaočkovať proti chrípke. Tým ochránia sami seba, no taktiež toho piateho, ktorý sa zaočkovať nenechal. Ak totiž 4 ľudia s veľkou pravdepodobnosťou chrípku nedostanú, nemôžu nakaziť ani jedinca, ktorý proti nej nie je zaočkovaný, teda nemá imunitu. Na rovnakom princípe funguje imunita stáda aj v rámci jedného štátu, celého sveta či konkrétnej oblasti. Čím viac ľudí bude mať imunitu proti danému ochoreniu, či už pasívnu alebo aktívnu, tým je riziko, že sa ňou nakazia osoby, ktoré ju nemajú, menšie.

Možno si poviete, že ak by sa nechal zaočkovať každý, alebo by všetci získali imunitu prirodzene, imunita stáda by bola silnejšia. To nepochybne áno, avšak hlavná myšlienka tejto stratégie spočíva práve v tom, že nie každý jedinec je schopný si vybudovať imunitu. Niekto nemôže byť zaočkovaný z dôvodu iného chronického ochorenia alebo veku (starí ľudia a, naopak, veľmi malé deti), u niekoho sa môže aj očkovanie ukázať ako neefektívne. Imunita stáda má teda za cieľ chrániť predovšetkým slabšiu časť „stáda“, ktorá sa voči danému ochoreniu nedokáže stať imúnna.

Imunita stáda a COVID-19

Pojem „imunita stáda“ sa do širokého povedomia dostal práve kvôli aktuálnej situácii. Ako prvý o nej začal hovoriť britský premiér Boris Johnson, ktorý sa ju zároveň snažil aplikovať do praxe, a to tým, že vo Veľkej Británii až donedávna neplatili žiadne opatrenia proti šíreniu koronavírusu. Hlavným argumentom bolo práve to, že sa v krajine pokúšajú o vytvorenie imunity stáda.

Podľa vyjadrenia Dr. Simona Gubbinsa z Pirbright Institute, ktoré poskytol pre Technologynetworks.com, by sa však muselo nakaziť v priemere 60 % obyvateľov UK, aby bola stratégia stádovej imunity reálna. Dodal, že COVID-19 je v ľudskej populácii úplným nováčkom, imúnny proti nemu nie je nikto, a preto je veľmi ťažké odhadnúť, ako by budovanie imunity stáda prebiehalo v praxi.

Podľa odborníkov dnes nie je možné budovať imunitu stáda

V prípade vírusu COVID-19 je podľa mnohých odborníkov momentálne táto stratégia skôr utópiou. V prvom rade zatiaľ nikto nevie s istotou povedať, že sa človek nemôže „Koronou“ nakaziť opätovne. Za týmto účelom súčasne v Južnej Kórei prebieha takmer celoplošné testovanie. Jeho cieľom nie je zistiť, koľko ľudí je nakazených, ale ako sa COVID-19 v organizme správa po jeho vyliečení. Teda, či daný človek získava aktívnu imunitu do konca života alebo iba na isté obdobie, alebo ju nezískava vôbec, alebo COVID-19 dokáže mutovať tak rýchlo, že si proti nemu človek imunitu nemá ako vytvoriť.

„Do ulíc“ sa raz vrátiť musíme, stádová imunita sa nám zíde 

Podľa virológov a iných ľudí „z oboru“ by sme mali zmieriť s faktom, že jedného dňa k začatiu takéhoto stádového budovania imunity dôjde. Súčasné opatrenia, ako sú zatvorené obchody či školy a hlavne sociálna dištancia, nepotrvajú donekonečna. Inak povedané, jedného dňa budeme musieť vyjsť späť do ulíc, no a vtedy sa celé šialenstvo s koronavírusom môže začať odznovu.

Odborníci, ku ktorým sa radí napríklad i Dr. Thomas House z Manchesterskej Univerzity, preto upozorňujú, že snahy o budovanie imunity stáda sú dnes kontraproduktívne, avšak „zajtra“ môžu byť viac než aktuálne. Vlády všetkých postihnutých krajín by preto mali všetku energiu venovať prednostne tomu, aby si súčasná pandémia vyžiadala čo najmenej ľudských životov. O imunite stáda môžeme hovoriť až vo chvíli, keď budeme vedieť, ako presne sa COVID-19 správa, ako rýchlo mutuje, a hlavne vtedy, keď proti nemu vynájdeme účinnú očkovaciu látku.

---