1. Úvod
2. Magazín
3. Imunita organizmu
4. Najúčinnejšie antihistaminiká bez predpisu pre deti? Prírodné sú hit

Najúčinnejšie antihistaminiká už aj bez predpisu a pre deti

Antihistaminiká sú účinné lieky na alergie rôzneho druhu. Hoci si ich s týmto celoročným problémom spájame predovšetkým, antihistaminiká sú viacúčelové.

Aké druhy antihistaminík poznáme, na čo všetko ich môžete použiť či akými prírodnými látkami by ste ich mohli nahradiť, si prečítate v článku.

Obľúbené antihistaminiká bez receptu

Histamín a jeho úloha v tele

Histamín objavil v roku 1910 Henry Dale, v roku 1920 bolo potvrdené, že ide o hlavný mediátor alergických chorôb. Táto bezfarebná látka sa zúčastňuje na hormonálnych reakciách v tele, nachádza sa vo väčšine tkanív, spôsobuje sťahovanie hladkých svalov, rozširovanie kapilár, cievnu priepustnosť a pod. Zväčša sa v tele nachádza vo viazanej forme v podobe zásobných granúl buniek, bazofilov a mastocytov. Granuly s histamínom sa po pôsobení alergénu cez imunoglobulíny rozpadávajú a histamín je vyplavovaný do tela.

Histamín má tri základné úlohy v tele: pôsobí ako neurotransmiter v hypotalame; podieľa sa na vylučovaní kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku; zúčastňuje sa na vzniku a rozvoji alergickej a zápalovej reakcie v tele.

V orgánoch po celom tele sa nachádzajú štyri druhy histamínových receptorov – H1 až H4.

Antihistaminikum – čo to je?

Čo to potom je antihistaminikum? Liek, ktorý blokuje väzbu histamínu na histamínové receptory, čím blokuje prejavy jeho účinkov.

Najčastejšie sa antihistaminiká používajú na liečbu alergií, zmierňujú však aj symptómy nachladnutia a chrípky. Antihistaminiká zmierňujú príznaky alergických reakcií vrátane opuchov, zápalov, svrbenia, vyrážok, začervenaných očí, nadmerného výtoku z nosa a kýchania.

Histamínové receptory sú prítomné v rôznych častiach tela – od dýchacích ciest cez tráviaci trakt až po mozog. Užívaním antihistaminík možno okrem alergií bojovať aj proti sennej nádche, ekzémom či histamínovej intolerancii.

Niektoré druhy antihistaminík možno použiť aj na redukciu úzkosti, nevoľnosti a vracania, prevenciu liečby kinetóz, ale aj na navodenie spánku.

Druhy antihistaminík

H1 antihistaminiká sa rozdeľujú do troch hlavných kategórií:

Antihistaminiká 1. generácie boli objavené už v roku 1933. Ernest Forneau a Daniel Bovet objavili prvé H1 antihistaminikum pri pokuse vyvinúť zvierací model pre anafylaxiu. Nevýhodou antihistaminík 1. generácie je, že prenikajú do centrálnych častí nervovej sústavy a vyvolávajú nepríjemné sedatívne účinky. Ovplyvňujú histamínové receptory v mozgu, mieche i iných častiach tela. Pôsobia nielen na histamínové, ale aj na iné typy receptorov (serotonínové, alfa-adrenergné a muskarínové) a pri užití sa tak môžu vyskytnúť vedľajšie účinky, ako sú nízky krvný tlak, suchosť v ústach, závraty či sedácia. Kvôli ich uspávaciemu účinku by sa mali užívať výlučne pred spaním a nikdy nie pred alebo počas vedenia motorového vozidla.

Antihistaminiká 2. generácie boli vyvinuté v 80. rokoch minulého storočia, vzhľadom na to, že neprechádzajú do mozgu, nemajú sedatívne účinky. Sú bezpečnejšie ako antihistaminik 1. generácie, keďže pôsobia na H1 histamínové receptory na periférii, a majú málo nežiaducich účinkov. Pôsobia protizápalovo, väčšina z nich nespôsobuje ospalosť.

Antihistaminiká 3. generácie boli vyvinuté, aby dosiahli ešte lepšie účinky, pozitíva 2. generácie antihistaminík sú zachované a nedostatky odstránené. Nemajú sedatívne účinky, majú vyššiu selektivitu voči H1 receptorom a sú účinné pri odstraňovaní nepríjemností spojených s alergiami.

Žiadne z antihistaminík nezabraňujú tvorbe histamínu, ich funkciou je zabrániť naviazaniu histamínu na H1 a H2 receptory. H2 antihistaminiká (napr. cimetidín, ranitidín a famotidín) sa používajú na zníženie produkcie žalúdočnej kyseliny. Zabraňuje spojeniu sa histamínu s H2 receptormi prítomnými v bunkách žalúdočnej sliznice.

Antihistaminiká – nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sú najvýraznejšie v prípade antihistaminík 1. generácie. Ide o účinky vyplývajúce z pôsobenia na CNS, patria k nim suchosť v ústach, zahmlené videnie, poruchy močenia, poruchy GIT motility a s tým spojené bolesti brucha. Tento druh antihistaminík vplýva aj na spavosť a znižuje psychomotorickú výkonnosť.

Vzhľadom na tieto nežiaduce účinky sa odporúča sedatívne antihistaminiká užívať na noc, aby tlmivé účinky neovplyvnili koordinačné schopnosti počas bežných denných činností. Hoci antihistaminiká narušujú aj spánkové procesy a na druhý deň sa môže vyskytnúť ospalosť navodená nedostatkom efektívneho spánku, ide o miernejšie neželané účinky.

Antihistaminiká bez predpisu

Celosvetovo patria antihistaminiká k najčastejšie predpisovaným liekom, napriek tomu sa dajú zohnať aj bez predpisu. V súčasnosti až približne 40 % ľudí trpí nejakou alergiou a antihistaminikum je najúčinnejšou formou boja proti týmto problémom. Príčinu alergie tieto lieky neriešia, tlmia však jej príznaky.

Antihistaminiká novšej generácie sú natoľko bezpečné, že sú voľnopredajné. Okrem alergológov môžu antihistaminikum – lieky na alergie – predpísať aj ďalší lekári, napríklad pediatri či kožní lekári. Najvhodnejšie je, samozrejme, riešiť problém priamo s alergológom a nechať si tie najvhodnejšie antihistaminiká predpísať priamo od neho.

Existujú najúčinnejšie antihistaminiká?

Keďže sú účinky antihistaminík rôznorodé, rovnako ako aj počet samotných výrobkov, dokáže si každý nájsť to, čo potrebuje – či už svojpomocne, alebo s pomocou lekára. Lekár vám môže povedať, ktoré je to najlepšie antihistaminikum, ktoré splní vaše očakávanie a pomôže vám efektívne potlačiť príznaky vašej alergie či alergií.

Výber môže byť – čo sa zdravia týka – rozhodujúci. Nežiaduce účinky sú síce v mnohých prípadoch minimálne, pri rozhodovaní však treba myslieť aj na konkrétne účinky. Každé z antihistaminík navyše obsahuje rôzne látky, ktoré nemusia byť práve pre vás vhodné. Obzvlášť na to treba brať ohľad v prípade, že hľadáte antihistaminiká pre deti.

Žírne bunky

Imunitné bunky, ktoré sa nazývajú žírne bunky, uvoľňujú histamín, serotonín, superoxid, heparín, tryptázu, tromboxán, PGD2 a PAF. Ide o bunky, ktoré sa nachádzajú vo väčšine tkanív obklopujúcich krvné cievy a nervy. Sú typom bielych krviniek a sú súčasťou imunitného systému. Bunky sa aktivujú pri napadnutí tela antigénmi. Alergén pri alergickej reakcii interaguje s mastocytmi (povrchovými protilátkami žírnych buniek a bazofilov).

Alergické ochorenia dýchacích ciest (napr. astma), ekzémy, žihľavka, svrbenie, autoimunitné ochorenia, anafylaxia či alergická rinitída a lergická konjunktivitída sú prejavy súvisiace práve s aktiváciou žírnych buniek.

Prírodné antihistaminiká

Na uvoľňovanie histamínu zo žírnych buniek vplýva viacero prírodných látok, predovšetkým rastlinných zložiek. Potraviny obsahujúce kvercetin, luteolín, kurkumín, kemperol, rutín, theanín či napríklad reishi preto môžu pôsobiť ako prírodné antihistaminiká.

Do svojho jedálnička by ste mali zaradiť cesnak a cibuľu, žeruchu, bylinky tymián, estragón, mätu, ale aj žihľavu a rumanček. Účinným prírodným antihistaminikom je zázvor, ktorý sa bežne používal ako inhibítor H2. Štúdia z roku 2009 preukázala, že ide aj o stabilizátor žírnych buniek. Kurkuma, granátové i klasické jablká, kapary, broskyne a mangostan patria rovnako k prírodným antihistaminikám.

Histamínová intolerancia

Lekári sa v boji proti histamínovej intolerancii často uchyľujú k predpisovaniu antihistaminík. Keďže je histamínová intolerancia spôsobená histamínom, užívanie antihistaminík ako liekov vplývajúcich na histamínové receptory je logickým riešením.

Antihistaminiká sú však v tomto prípade len „dočasnými náplasťami“. Môžu totiž vyriešiť niekoľko symptómov, neriešia však príčinu problému, iba jeho dôsledky. Navyše si treba dať pozor aj na to, že niektoré antihistaminiká ovplyvňujú schopnosť produkovať DAO enzým, ktorý pomáha histamín rozložiť.

Najvhodnejšie je v prípade histamínovej intolerancie zvoliť nízkohistamínovú diétu, vtedy užívanie antihistaminík nie je potrebné. Aktivitu DAO pomáha zvýšiť napríklad užívanie vitamínov C a B6. Obľúbený je aj liek Daosin.

---